Praeostin

Príjem vápnika v mladosti je pri prevencii osteoporózy jedným z rozhodujúcich faktorov. Deti od 1 - 3 rokov by každý deň mali prijímať 500 mg vápnika, od 4 - 8 rokov 800 mg a mládež od 9. - 18. roku 1300 mg. Doporučený prísun vápnika je u žien pred menopauzou a u mužov do 65 rokov 1000 mg, u žien po menopauze a u starších mužov 1,5 g denne. Pokiaľ dospelá osoba nepije mlieko, ani neje mliečne výrobky, prijíma denne v strave okolo 0,6 g vápnika. Zvyšok z doporučeného množstva, tj. 0,4 až 0,9 g môže ľahko získať, pokiaľ vypije 1/2 l mlieka a zje okolo 50 g tvarohu alebo syra. Absorbčná schopnosť vápnika sa znižuje s rastúcim vekom a s nedostatkom pohlavných hormónov a vitamínu D. Využiteľnosť vápnika v črevách ďalej závisí od podaného množstva.. Až do 0,5 g jednorázovo podaného vápnika je jeho absorbcia relatívne rýchla. Najvhodnejšou dobou pre podanie vápnika je večer pred spaním, pretože v nočných hodinách sa osteoresorbcia uplatňuje vo väčšej miere ako cez deň. Suplementácia vápnikom je pri prevencii a terapii osteoporózy celoživotnou záležitosťou. Pri nadmernom prísune vápnika (nad 2 g denne) niektorým jedincom hrozí zvýšená tvorba močových kameňov a zápcha. Samotný vápnik vzniku osteoporózy nezabráni, k tomu je treba vápnik kombinovať s ďalšími látkami, hlavne s vitamínom D, vitamínom K, horčíkom, zinkom, meďou, mangánom, bórom, kremíkom, molybdénom a naposledy s fytoestrogénmi.

Horčík je prirodzeným antagonistom vápnika a bráni ich nadmernému prívodu do krvi. Suplementácia horčíka je pre terapiu osteoporózy rovnako dôležitá ako suplementácia vápnika. Ženy choré na osteoporózu majú oveľa nižší obsah horčíka v kostiach ako zdravé. Deficit horčíka u ľudí je obyčajne sprevádzaný poklesom vitamínu D a zvýšeným rizikom osteoporózneho ochorenia. Táto súvislosť sa vysvetľuje zníženou aktivitou enzýmov, ktoré sa zúčastňuju konverzie vitamínu D na jeho aktívnu tvorbu. Príčinou zníženia aktivity je nízka hladina horčíka. Okrem toho aktivuje alkalickú fosfatázu, enzým, ktorý sa podieľa na tvorbe kryštalického vápnika.

Vzhľadom k jeho priaznivým účinkom pri tvorbe a udržovaní dobrého zdravotného stavu kostí a chrupaviek je kremík ďalším dôležitým prvkom, ktorý sa uplatňuje pri prevencii a liečení osteoporózy. Najznámejšou funkciou kremíka v kostiach a chrupavkách je účasť na tvorbe kolagénovej matrice. Kremík nielenže zvyšuje biosyntézu kolagénu, ale zohráva rozhodujúcu úlohu pri jeho zosietení, ktoré spevňuje spojivovú kostnú matricu. Kremík sa ukladá v rastových zónach kostí, kde urýchľuje mineralizáciu. Suplementácia kremíkom zvyšuje mineralizáciu kostí i v prípade zniženého obsahu v strave. Tieto účinky sa zvyšujú prítomnosťou bóru, mangánu, horčíka a draslíka.

Nízka hladina medi v krvi upozorňuje na riziko osteoporózy. Nedostatočný prísun medi sa prejavuje urýchlením osteoporózneho ochorenia a znížením pevnosti kostí. Meď je neodmysliteľná pri tvorbe kolagénu, lebo je zložkou metaloenzýmu angažovaného v syntéze proteínov spojivových tkanív. Obyvatelia vyspelých krajín majú v strave obsah medi asi o polovicu menší ako je doporučované množstvo.

Mangán je neodmysliteľným prvkom pre normálnu mineralizáciu kostí a pre syntézu spojivových tkanív v kostiach a v chrupavkách. Pri nedostatku mangánu v strave dochádza k zníženiu hustoty kostného tkaniva a k zvýšeniu rizika zlomenín. Osoby trpiace osteoporózou majú až o 75% nižšiu hladinu mangánu ako je normálna hladina.

Jeho obsah v tele je zanedbateľný - iba okolo 10 mg. I keď sa z čreva ľahko absorbuje, jeho hladina v krvi býva nedostatočná. Príčinou je jeho nízky obsah v mäkkej pitnej vode a v rafinovaných potravinách. Má dôležitú úlohu pri tvorbe kyseliny močovej, pri využití železa, pri metabolizme sacharidov a pri detoxikáciI sulfidov. Potláča účinky nitrosamínov, ktoré sú hlavným iniciátorom vzniku rakoviny a ???? Nedostatok molybdénu môže viesť k anémiám, astme, zubným kazom, infekciám močového mechúra, depresiám, impotencií a zrýchlenej činnosti srdca. Suplementácia molybdénom vyžaduje zvýšený prísun medi, pretože molybdén absorbciu medi potláča. Úloha molybdénu v prevencii doteraz nie je objasnená. Zistilo sa však, že molybdén zosilňuje účinky fluóru pri prevencii zubných kazov a zvyšuje tvrdosť zubnej skloviny.

Pre tvorbu zdravých kostí je nevynutným prvkom. Okrem toho zvyšuje aktivitu vitamínu D. Zinok reguluje uvoľnovanie kalcitoninu zo štítnej žľazy. Tento hormón znižuje obsah vápnika v krvi a používa sa na liečenie osteoporózy. Typická strava neobsahuje dostatočné množstvo zinku a mala by sa dopĺňať formou suplementu.

Bór ovplyvňuje metabolizmus vápnika, horčíka, fosforu a draslíka, tj. makroprvkov, ktoré sa zúčastňujú pri stavbe kostí. Nedostatok bóru zvyšuje urinárnu sekréciu vápnika a horčíka a znižuje absorbciu vápnika z čreva. Po ôsmich dňoch užívania bóru v množstve 3 mg denne klesli straty vápnika v moči u starších žien o 40%, horčíka o 33% a fosforu o 30%. Bór síce nemá schopnosť zvyšovať novotvorbu kostnej drene, potlačuje však resorbciu. Bolo zistené, že vyšší prísun bóru je schopný znížiť dobu hojenia zlomenín až o polovicu. U postmenopauzálnych žien, ktoré držali diétu s vyššou hladinou bóru, bola hormonálna aktivita taká istá ako u žien liečených estrogénmi. Skutočnosť, že bór zvyšuje hladinu estrogénu, však neznamená, že suplementácia bórom vyvoláva tie isté riziká ako estrogénna terapia. Vplyv estrogénu na vznik rakoviny závisí od množstva dávkovania. V prípade doporučeného množstva bóru stačí na dosiahnutie tejto hladiny už len 5% z bežnej predpísanej dávky hormónu. Inak povedané, bór je schopný vytvárať estrogénový efekt bez rizika spojeného s aplikáciou vysokých dávok estrogénu.

Prirodzenou formou vitamínu D je cholekalciferol (vitamín D3). Umožňuje vstrebávanie (absorbciu) vápnika a fosforu v strave, a tak vytvára základnú podmienku správnej tvorby kostí a znižuje riziko vzniku pokročilej osteoporózy. Zdrojom vitamínu D sú predovšetkým tuky a niektoré obilniny. Väčšia časť potrebného vitamínu D sa však vytvára v koži po ožiarení UV - B zložkami slnečného žiarenia. V letnom období stačí priemerný pobyt na slnku, v zimnom období je však slnečný svit málo intenzívny a neostáva nič iné, len siahnuť po vhodných suplementoch. Problém nedostatku vitamínu D je závažnejší u starších ľudí, ktorým sa pobyt na slnku väčšinou nedoporučuje. Podľa dostupných štatistických údajov trpí nedostatkom vitamínu D asi 60% osôb nad 65 rokov. Doporučená denná dávka vitamínu D3 je 10 mg (400 iu), pre staršie osoby dvojnásobok. Pre jeho zaistenie - hlavne v zimnom období - bežná strava nestačí. Pri predávkovaní (množstvo nad 2000 IU denne, t.j. 5x vačšie než doporučené, hrozí vysoká hladina vápnika v krvi (hyperkalcémia) a jeho usadzovanie v niektorých tkanivách. Dramaticky sa tiež zvyšuje obsah vápnika v moči (hyperkalciúria).

Znižuje únik vápnika v moči u osteoporotických pacientov o 50 %. Bolo zistené, že osoby trpiace osteoporózou majú až o 65 % nižší obsah vitamínu K v krvi. Vitamín K1 je dôležitý pri syntéze niektorých krvných bielkovín, ktoré sa zúčastňujú pri zrážaní krvi. Nedávno sa však zistilo, že je tiež nenahraditeľný pri tvorbe osteokalcínu, proteínu, ktorý sa našiel iba v kostiach. Osteokalcín vytvára proteínovú matricu, na ktorej vápnik kryštalizuje. Preto je vitamín K pre tvorbu kostí a ich remodelácií suplementov, pre prevenciu a liečení osteoporózy nenahraditeľnou zložkou.

Zistilo sa, že nedostatok vitamínu B6 spôsobuje osteoporózu u potkanov. Účinok suplementácie týmto vitamínom sa vysvetľuje jeho účasťou pri enzýmatickom zasietení kolagénových vlákien, procesu, ktorý zvyšuje pevnosť spojivových tkanív. Vitamín B6 tiež znižuje hladinu homocysteínu v krvi, o ktorom sa predpokladá, že brzdí syntézu kolagénu.

Podieľa sa na látkovej výmene, napr. tvorbe nukleových kyselín, je dôležitý pri niektorých typoch chudokrvnosti. V Praeostine je prítomný predovšetkým pre jeho účinnosť s vitamínom B6 a kyselinou listovou pre ochranu organických častí kostí.

Podieľa sa taktiež na tvorbe nukleových kyselín, je veľmi dôležitá pre stavbu nervového systému. V poslednom čase začína hrať významnú rolu pri eliminacii prebytočnej koncentrácie homocysteínu v ľudskom tele. Vysoká hladina tejto látky je spojená so vznikom rizika srdcových alebo cievnych ochorení (mozgové príhody, infarkt myokardu, angína pectoris, hlboké žilové trombózy). Jednou z príčin vzniku týchto chorôb je schopnosť homocysteinu výstavby kolagénových vlákien, čo má veľký význam pre zdravotný stav kostí.

Trans-resveratrol patrí medzi nesteoridné prírodné fytoestrogény, funkčne podobné steroidným estrogénom. Udržať fyziologicky normálnu hladinu estrogénov je nezanedbateľnou podmienkou fyzického a duševného zdravia každej ženy. Estrogény sú nevyhnutné pre normálnu funkčnosť ženských pohlavných orgánov, pre zachovanie pevnosti kostí, zdravého srdca a mozgu. S pribúdajúcim vekom sa v tele žien tvorí stále menej a menej estrogénov a pravidelný cyklus v strednom veku rýchlo mizne. Výsledky klinických testov svedčia o tom, že fytoestrogény, ako je resveratrol, sú možnou náhradou steroidných estrogénov v hormonálnej náhradnej terapii, a to ako z hľadiska prevencie a terapie osteoporózy, tak i ďalších zdravotných problémov spojených so starnutím. Bol uverejnený veľký počet prác o účinku fytoestrogénov na potlačenie klimakterických symptónov, ktoré zahŕňajú návaly tepla, búšenie srdca, bolesti hlavy, nočné potenie a ďalšie, post- menopauzalne riziká. Menší výskyt rakoviny maternice, vaječníkov a prsníkov v ázijských krajinách sa pripisuje vyššiemu obsahu fytoestrogénov i v strave.

Je to prirodzene sa vyskytujúci fytoalexín (rastlinné antibiotikum). Je obsiahnutý v celom rade rastlín a rastlinných plodov, ako sú kôra z grapefruitu, v červenom víne a najmä v koreňoch čínskej byliny Polygonu suspidatum. Resveratrol pomáha udržiavať normálnu estrogénovu aktivitu, vyrovnáva kolísanie nálady, pomáha udržiavať dobrý zdravotný stav kardiovaskulárneho systému a kostí. Pomáha predchádzať predčasnému starnutiu

Praeostin - zloženie