Praeostin

Príjem vápnika v mladosti je pri prevencii osteoporózy jedným z rozhodujúcich faktorov. Deti od 1 - 3 rokov by každý deň mali prijímať 500 mg vápnika, od 4 - 8 rokov 800 mg a mládež od 9. - 18. roku 1300 mg. Doporučený prísun vápnika je u žien pred menopauzou a u mužov do 65 rokov 1000 mg, u žien po menopauze a u starších mužov 1,5 g denne. Pokiaľ dospelá osoba nepije mlieko, ani neje mliečne výrobky, prijíma denne v strave okolo 0,6 g vápnika. Zvyšok z doporučeného množstva, tj. 0,4 až 0,9 g môže ľahko získať, pokiaľ vypije 1/2 l mlieka a zje okolo 50 g tvarohu alebo syra. Absorbčná schopnosť vápnika sa znižuje s rastúcim vekom a s nedostatkom pohlavných hormónov a vitamínu D. Využiteľnosť vápnika v črevách ďalej závisí od podaného množstva.. Až do 0,5 g jednorázovo podaného vápnika je jeho absorbcia relatívne rýchla. Najvhodnejšou dobou pre podanie vápnika je večer pred spaním, pretože v nočných hodinách sa osteoresorbcia uplatňuje vo väčšej miere ako cez deň. Suplementácia vápnikom je pri prevencii a terapii osteoporózy celoživotnou záležitosťou. Pri nadmernom prísune vápnika (nad 2 g denne) niektorým jedincom hrozí zvýšená tvorba močových kameňov a zápcha. Samotný vápnik vzniku osteoporózy nezabráni, k tomu je treba vápnik kombinovať s ďalšími látkami, hlavne s vitamínom D, vitamínom K, horčíkom, zinkom, meďou, mangánom, bórom, kremíkom, molybdénom a naposledy s fytoestrogénmi.

Horčík je prirodzeným antagonistom vápnika a bráni ich nadmernému prívodu do krvi. Suplementácia horčíka je pre terapiu osteoporózy rovnako dôležitá ako suplementácia vápnika. Ženy choré na osteoporózu majú oveľa nižší obsah horčíka v kostiach ako zdravé. Deficit horčíka u ľudí je obyčajne sprevádzaný poklesom vitamínu D a zvýšeným rizikom osteoporózneho ochorenia. Táto súvislosť sa vysvetľuje zníženou aktivitou enzýmov, ktoré sa zúčastňuju konverzie vitamínu D na jeho aktívnu tvorbu. Príčinou zníženia aktivity je nízka hladina horčíka. Okrem toho aktivuje alkalickú fosfatázu, enzým, ktorý sa podieľa na tvorbe kryštalického vápnika.

Vzhľadom k jeho priaznivým účinkom pri tvorbe a udržovaní dobrého zdravotného stavu kostí a chrupaviek je kremík ďalším dôležitým prvkom, ktorý sa uplatňuje pri prevencii a liečení osteoporózy. Najznámejšou funkciou kremíka v kostiach a chrupavkách je účasť na tvorbe kolagénovej matrice. Kremík nielenže zvyšuje biosyntézu kolagénu, ale zohráva rozhodujúcu úlohu pri jeho zosietení, ktoré spevňuje spojivovú kostnú matricu. Kremík sa ukladá v rastových zónach kostí, kde urýchľuje mineralizáciu. Suplementácia kremíkom zvyšuje mineralizáciu kostí i v prípade zniženého obsahu v strave. Tieto účinky sa zvyšujú prítomnosťou bóru, mangánu, horčíka a draslíka.

Nízka hladina medi v krvi upozorňuje na riziko osteoporózy. Nedostatočný prísun medi sa prejavuje urýchlením osteoporózneho ochorenia a znížením pevnosti kostí. Meď je neodmysliteľná pri tvorbe kolagénu, lebo je zložkou metaloenzýmu angažovaného v syntéze proteínov spojivových tkanív. Obyvatelia vyspelých krajín majú v strave obsah medi asi o polovicu menší ako je doporučované množstvo.

Mangán je neodmysliteľným prvkom pre normálnu mineralizáciu kostí a pre syntézu spojivových tkanív v kostiach a v chrupavkách. Pri nedostatku mangánu v strave dochádza k zníženiu hustoty kostného tkaniva a k zvýšeniu rizika zlomenín. Osoby trpiace osteoporózou majú až o 75% nižšiu hladinu mangánu ako je normálna hladina.

Jeho obsah v tele je zanedbateľný - iba okolo 10 mg. I keď sa z čreva ľahko absorbuje, jeho hladina v krvi býva nedostatočná. Príčinou je jeho nízky obsah v mäkkej pitnej vode a v rafinovaných potravinách. Má dôležitú úlohu pri tvorbe kyseliny močovej, pri využití železa, pri metabolizme sacharidov a pri detoxikáciI sulfidov. Potláča účinky nitrosamínov, ktoré sú hlavným iniciátorom vzniku rakoviny a ???? Nedostatok molybdénu môže viesť k anémiám, astme, zubným kazom, infekciám močového mechúra, depresiám, impotencií a zrýchlenej činnosti srdca. Suplementácia molybdénom vyžaduje zvýšený prísun medi, pretože molybdén absorbciu medi potláča. Úloha molybdénu v prevencii doteraz nie je objasnená. Zistilo sa však, že molybdén zosilňuje účinky fluóru pri prevencii zubných kazov a zvyšuje tvrdosť zubnej skloviny.

Pre tvorbu zdravých kostí je nevynutným prvkom. Okrem toho zvyšuje aktivitu vitamínu D. Zinok reguluje uvoľnovanie kalcitoninu zo štítnej žľazy. Tento hormón znižuje obsah vápnika v krvi a používa sa na liečenie osteoporózy. Typická strava neobsahuje dostatočné množstvo zinku a mala by sa dopĺňať formou suplementu.

Bór ovplyvňuje metabolizmus vápnika, horčíka, fosforu a draslíka, tj. makroprvkov, ktoré sa zúčastňujú pri stavbe kostí. Nedostatok bóru zvyšuje urinárnu sekréciu vápnika a horčíka a znižuje absorbciu vápnika z čreva. Po ôsmich dňoch užívania bóru v množstve 3 mg denne klesli straty vápnika v moči u starších žien o 40%, horčíka o 33% a fosforu o 30%. Bór síce nemá schopnosť zvyšovať novotvorbu kostnej drene, potlačuje však resorbciu. Bolo zistené, že vyšší prísun bóru je schopný znížiť dobu hojenia zlomenín až o polovicu. U postmenopauzálnych žien, ktoré držali diétu s vyššou hladinou bóru, bola hormonálna aktivita taká istá ako u žien liečených estrogénmi. Skutočnosť, že bór zvyšuje hladinu estrogénu, však neznamená, že suplementácia bórom vyvoláva tie isté riziká ako estrogénna terapia. Vplyv estrogénu na vznik rakoviny závisí od množstva dávkovania. V prípade doporučeného množstva bóru stačí na dosiahnutie tejto hladiny už len 5% z bežnej predpísanej dávky hormónu. Inak povedané, bór je schopný vytvárať estrogénový efekt bez rizika spojeného s aplikáciou vysokých dávok estrogénu.

Prirodzenou formou vitamínu D je cholekalciferol (vitamín D3). Umožňuje vstrebávanie (absorbciu) vápnika a fosforu v strave, a tak vytvára základnú podmienku správnej tvorby kostí a znižuje riziko vzniku pokročilej osteoporózy. Zdrojom vitamínu D sú predovšetkým tuky a niektoré obilniny. Väčšia časť potrebného vitamínu D sa však vytvára v koži po ožiarení UV - B zložkami slnečného žiarenia. V letnom období stačí priemerný pobyt na slnku, v zimnom období je však slnečný svit málo intenzívny a neostáva nič iné, len siahnuť po vhodných suplementoch. Problém nedostatku vitamínu D je závažnejší u starších ľudí, ktorým sa pobyt na slnku väčšinou nedoporučuje. Podľa dostupných štatistických údajov trpí nedostatkom vitamínu D asi 60% osôb nad 65 rokov. Doporučená denná dávka vitamínu D3 je 10 mg (400 iu), pre staršie osoby dvojnásobok. Pre jeho zaistenie - hlavne v zimnom období - bežná strava nestačí. Pri predávkovaní (množstvo nad 2000 IU denne, t.j. 5x vačšie než doporučené, hrozí vysoká hladina vápnika v krvi (hyperkalcémia) a jeho usadzovanie v niektorých tkanivách. Dramaticky sa tiež zvyšuje obsah vápnika v moči (hyperkalciúria).

Zistilo sa, že nedostatok vitamínu B6 spôsobuje osteoporózu u potkanov. Účinok suplementácie týmto vitamínom sa vysvetľuje jeho účasťou pri enzýmatickom zasietení kolagénových vlákien, procesu, ktorý zvyšuje pevnosť spojivových tkanív. Vitamín B6 tiež znižuje hladinu homocysteínu v krvi, o ktorom sa predpokladá, že brzdí syntézu kolagénu.

Podieľa sa na látkovej výmene, napr. tvorbe nukleových kyselín, je dôležitý pri niektorých typoch chudokrvnosti. V Praeostine je prítomný predovšetkým pre jeho účinnosť s vitamínom B6 a kyselinou listovou pre ochranu organických častí kostí.

Podieľa sa taktiež na tvorbe nukleových kyselín, je veľmi dôležitá pre stavbu nervového systému. V poslednom čase začína hrať významnú rolu pri eliminacii prebytočnej koncentrácie homocysteínu v ľudskom tele. Vysoká hladina tejto látky je spojená so vznikom rizika srdcových alebo cievnych ochorení (mozgové príhody, infarkt myokardu, angína pectoris, hlboké žilové trombózy). Jednou z príčin vzniku týchto chorôb je schopnosť homocysteinu výstavby kolagénových vlákien, čo má veľký význam pre zdravotný stav kostí.

Sójové isoflavony (fytoestrogeny)

Praeostin - zloženie